2. časť: Neobyčajné povolanie krásnej Rimanky Milvy – skutočný príbeh

Riman nedokáže krotiť svoj rímsky temperament a neustále obdivovanie nežného pohlavia má takpovediac v génoch. Starší páni a medzi nimi i ctihodní starí otcovia, ktorí už majú aj vnučky, to s Milvou začnú napríklad tak,...

... už po chvíli jazdy sa začnú na sedadle vedľa nej nervózne presúvať zo strany na stranu a len tak mimochodom prehodia: “Máte to tu nejaké úzke, som zvyknutý na viac priestoru.” Ich noha sa o chvíľu už aj vysunie k jej nohe a sa k nej pritlačí. Pritom rozprávajú niečo o politike, o rímskom dopravnom chaose, o kráse Rimaniek a pritom divoko gestikulujú. Takmer všetci Rimania sú aj majstrami rozhovoru a rétoriky. Samozrejme, že využívajú aj chaotickú prepravu autom preplnenými ulicami mesta, kde sa stále brzdí a pridáva, a tak dotyk ich nohy o jej stehno neprestáva a je čoraz intenzívnejší.

Tí mladší zákazníci idú na vec priamo a rímsky sebaisto. Keď už veľmi rýchlo nadviazali kontakt s jej nohou, tak hneď povedia:”Signorina, tomu sa nedá odolať a len sa pokojne venujte riadeniu.” Už o chvíľu sa ich ruka posunie na okraj jej minisukne, ktorá sa v zátačke vysoko vyhrnula a sa robia, že jej ju naprávaju a dávajú nižšie. Pokrytecky zdôraznia:

“Vidím , že Vás to znervózňuje, že sa Vám sukňa posúva vyššie a nervozita v aute nie je dobrá. Ako gentleman robím vždy všetko pre to, aby sa ženy dobre cítili, a tak vy len držte ruky na volante, ja sa budem starať o sukňu.”
Často sa takéto epizódky odohrávajú v noci, keď jazdí taxikom po nočnom Ríme. Vtedy “jej” muži bývajú najodvážnejší a najvynaliezavejší. Riman je jednoducho rodeným šarmérom a vášnivým “hráčom lásky”, ktorý ustavične a s veľkým nasadením hrá svoju hru o priazeň, srdce, ale predovšetkým o sexuálnu náklonnosť ženy, ktorá ho práve priťahuje.

Milva medzičasom už poznala svojich Rimanov perfektne a nikdy sa na nich nedokázala nahnevať, pretože sa jej ešte nestalo, aby pri svojich amoróznych útokoch prekročili istú hranicu. Vedela, že im v podstate môže dôverovať. Okrem toho nejeden z jej zákazníkov bol veľmi atraktívnym mužom. V takom prípade jej táto hra vôbec nebola proti vôli – na to bola až príliš ženou. Bolo to príjemné a vzrušujúce a bolo to pre ňu aj zaujímavé zbieranie skúsenosti s mužmi. Napokon bola to ona sama, ktorá určovala hranice, prípadne ich posúvala ďalej. A mala aj takých zákazníkov, keď sa jej táto hra páčila natoľko, že mala pokračovanie a dohru aj mimo jej štvorkolesového mobilného pracoviska.

Rimania spravidla nebývajú nikdy násilní voči ženám, ktoré prebudia ich sexuálne chúťky a ich náruživosť. Čo im nedajú dobrovoľne, to si nevynucujú násilne. V Ríme majú tisícky príležitostí na sexuálne dobrodružstvo – keď nie práve s Rimankou, tak s tisíckami turistiek, ktoré prichádzajú do Ríma zo všetkých končín sveta a z ktorých veľmi veľa vyslovene hľadá ľúbostné zážitky s temperamentnými, dobre vyzerajúcimi a hrdými Rimanmi.

Milva raz celkom náhodne viezla jednu nemeckú kolegyňu, ktorá trávila dovolenku v Ríme. Nastúpila k nej v blízkosti Vatikánu, kde bývala v hoteli a išla na stanicu Termini, odkiaľ podvečer cestovala naspäť do Frankfurtu. Bola to tridsaťročná blondýna a pracovala tam ako taxikárka.

Hneď si boli navzájom sympatické a rozvinul sa medzi nimi živý dialóg a rozhovorili sa aj o svojej práci. Keď sa Milva zmienila o spôsoboch jej mužských zákazníkov, tak jej nemecká kolegyňa bola zhrozená. Rezolútne prehlásila, že v Nemecku je niečo také nemožné a že tam by každá taxikárka takého muža udala na polícii. Nad tým sa zase musela veľmi diviť Milva a prekvapene sa jej opýtala, prečo by mala niekoho udávať len za to, že jej prejavil svoj obdiv. Nevykonal predsa nič kriminálne, len žene, ktorá bola pre neho atraktívna, dal najavo, že sa mu páči. To sa zas nepozdávalo Nemke a pokrútila nechápavo hlavou, nepovedala však k tej téme už nič viac.

Milva mala veľmi rada svoje povolanie. Bolo pre ňu nielen prácou, ale aj zabavou a dobrodružstvom. Nevedela si predstaviť, aby robila niečo iné. Niečo, kde by jej muži rozkazovali a prikazovali. Jej taxik znamenal pre ňu najvyššiu slobodu a muži tam boli krotkí a šarmantní a ležali jej k nohám. Takmer vždy jej nechali oveľa viac peňazí, ako bola ukázaná suma na konci jazdy.
Pri svojej práci zažila najrôznejšie príhody a situácie a videla toľko rôznych typov ľudí, že časom sa naučila takmer na prvý pohľad rozoznávať ich charaktery a dokonca neraz aj uhádnuť čím boli.

Len raz zažila vo svojom taxíku nepríjemnú situáciu. Bolo to v jeden horúci júlový neskorý večer. Vracala sa okolo Kolosea domov, keď ju tam zastavil vysoký, asi 40-ročný muž s hustou čiernou bradou. Chcel, aby ho odviezla na Piazzu Cavour, známe rímske námestie v blízkosti rieky Tiber. Práve tade viedla aj jej cesta domov, a tak si ešte mohla niečo zarobiť.

V taxíku chvíľu nepovedal ani slova, len odrazu položil ruku medzi svoju a jej nohu a nohy si naširoko roztiahol. Tým sa jeho ruka veľmi pevne pritlačila k jej stehnu a následne si vsunul prsty pod jej pevný zadok. Bola prekvapená takým útokom, ale nepovedala nič. Čakala, čo podnikne ďalej, hoci jej nebol sympatický už na pohľad. Jeho to očividne posmelilo, lebo povedal:

“Hľadal som pri Koloseu nejakú ženskú na sex, ale nemal som šťastie niečo nájsť.”
“Veď Koloseum predsa nie je miestom, kde ženy ponúkajú mužom také služby. Mali ste ísť na….”
“Nie som z Ríma, nevyznám sa tu”, preušil ju bradáč a drsne sa zasmial, hovoriac:

“A čo vy? Nechcete si privyrobiť? Istotne robíte aj také služby. Veď žena ako taxikárka, to je predsa jednoznačné.”
Tento muž mohol byť aj nebezpečný a zrejme vidí v každej žene prostitútku – pomyslela si Milva. Najradšej by ho bola hneď vyhodila, ale nechcela nič riskovať, a tak mu len chladne odpovedala:

“Počujte, aby bolo jasné:
“Mojím povolaním, ktorým si zarábam, je len jazdenie s taxíkom. Ako vy vidíte taxikárky, to je vaša vec.”
“Ale, ale, nie tak prudko. Vyzeráte veľmi vyzývavo a sa tak aj obliekate. Preto vám neverím, že niektorých zákazníkov neobslúžite aj dva razy – raz taxíkom a potom aj sexom.”

Pokračovanie nasleduje