Konečne priznali nemecké médiá: Erdogan nám posiela chorých a nevzdelaných utečencov

Písal som o tom už davnejšie v mojich článkoch a blogoch, že deal EÚ s Erdoganom je podvodom a klamstvom. Kto mu veril, tak bol naivný. Nahá pravda je ale zdrvujúca. Najprv ale uvediem ešte tieto informácie:

Niekoľko tyždňov pred nemeckými marcovými krajinskými voľbami sa kancelárka Merkel a vicekancelár Gabriel dozvedeli nepríjemné správy, ktoré chceli za každú cenu pred voľbami utajiť.

Z nich bolo totiž jasné, že oklamali nielen Nemcov, ale všetkých Európanov. Už takmer rok zhodne tvrdili, že prevažná časť azylantov má vysokú odbornú kvalifikáciu a že ekonomika sa má na čo tešiť, lebo firmy zadarmo dostanú množstvo dobrých a skúsených odborníkov. Merkel vyzývala v ZDF napríklad afrických chemických laborantov, aby balili kufre a prišli do Nemecka, ktoré na nich čaká. Jej stranícky kolega A. Laschet tvrdil v ZDF, že utečenci majú obrovský odborný potenciál, ktorý len treba odčerpať. Takéto a podobné výpovede aj ďalších nemeckých politikov šírili a nafukovali aj médiá.

Pravda a realita sú však celkom iné. Nemecký úrad pre migráciu robil niekoľko mesiacov prieskum a nedávno odhalil lži politikov, ktoré už nemohol zakrývať.

Prieskum ukázal, že napríklad v prípade sýrskych utečencov, ktorí prúdia do EÚ, viac ako 90 percent nemá žiadnu, alebo len veľmi slabú odbornú kvalifikáciu. Je preto tvrdou realitou, že veľká väčšina utečencov v Nemecku bude po celý život žiť len zo sociálnych dávok a preto budú stáť nemeckých daňových poplatníkov veľa miliard eur. To , pochopiteľne , spôsobí ďalší rast napätia medzi domácimi a prišelcami a podporí rast neonacistickj scény.

Teraz k sultánovi Erdoganovi a jeho „podriadenej nevoľníčke“, dlhé roky s odstupom najobľúbenejšej političke Nemcov, Frau Merkel.

Viaceré nemecké mainstream médiá už priznávajú – medzi nimi aj Spiegel – že turecký sultán nám posiela predovšetkým chorých a nevzdelaných utečencov a medzi nimi aj veľký podiel analfabetov. Práve moslimskí analfabeti, ktorí budú po udelení azylu v Nemecku tráviť celý život vyhostení na okraj spoločnosti, v getách predmestí, sú skvelým sústom pre islamistov, aby ich ľahko zlákali do svojich osídiel a vyrobili z nich ohnivých salafistov a neohrozených džihádistov.

V priebehu nedávneho interného zasadania EÚ komisie v Bruseli kritizovalo Luxembursko, že Turecko posiela do EÚ nápadne veľa chorých a ťažko chorých utečencov a aj utečencov s nízkym alebo so žiadnym vzdelaním.

Podobne sa vyjadril aj štátny tajomník Ole Schröder, CDU. Podľa informácií z Holandska, Nemecka a Luxemburska zrušili turecké úrady – pričom porušili pravidlá dealu – len v poslednom týždni v početných prípadoch už udelené vycestovacie povolenie do EÚ rodinám, kde bol otec kvalifikovaným inžinierom, prípadne lekárom alebo odborným robotníkom.

Medzičasom Ankara Organizácii pre pomoc utečencom, UNHCR, dokonca oficiálne oznámila, že sýrski akademici nebudú môcť vycestovať z Turecka. To ale je jednoznačné obmedzovanie slobody ľudí. Treba však povedať, že EÚ v tejto veci priznalo Turecku mimoriadne práva, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými pravidlami! UNHCR – pravdepodobne na pokyn a či príkaz kancelárky – dovolilo Turecku, že ako prvé si môže vyberať. To znamená, že Turci si môžu ponechať „kvalitu“ a do EÚ potom odsunúť „odpad“.

Niektorí pracovníci UNHCR, ktorí nechceli byť menovaní, priznali médiám, že len opečiatkujú ako hotovú vec to, čo im turecká strana predloží. Nemôžu a nesmú vzniesť žiadne námietky.

Kancelárka dnes opať letí za svojím „šéfom“ Erdoganom do Turecka. Nie však ako minimálne rovnocenná partnerka , ale len ako prosebníčka, ktorá ho bude prosiť, aby celkom nezrušil jej dôležitý politický „úspech“, už viackrát zmienený deal, v rámci ktorého si však sultán robí čo len chce a sa smeje z jej poddajnosti a devótnosti.

Ako sa len časy v Európe zmenili. Pred rokmi bol prosebníkom a návštevníkom v Berlíne Erdogan. Dnes za nim behá Merkel a prosí ona jeho. Len v priebehu tohto roku si u neho vyprosila audienciu už viackrát. A tak sme my všetci odkázaní len na milosť a či nemilosť diktátorskeho vládcu na Bospore.